A čo trápi chlapcov?
O spoločenskom tlaku na ideálnu podobu ľudského tela už bolo vyprodukovaných mnoho článkov. Len zlomok týchto prác však reflektuje aj mužskú časť populácie. Kultúrne sme sa stali omnoho viac vnímavými pri sledovaní tlaku, ktorému sú vystavené dievčatá a ženy pri dosahovaní spoločnosťou vysnenej postavy. Výskumníci a výskumníčky však od 90. rokov upozorňujú na prudko zvyšujúci sa tlak pôsobiaci na chlapcov a mladých mužov.
Západná kultúra, v ktorej žijeme aj my, je typická „úsilím o určitý typ postavy“. Sociálne normy v našej spoločnosti dávajú mužom jasne najavo, že čím väčšie sú ich svaly, tým viac to poukazuje na ich silu, moc, sebavedomie a mužnosť. Na druhej strane, muži, ktorých toto úsilie nepohltilo sú spájaní s nedostatkom vôle a sebakontroly. Samozrejme, spoločenský tlak pôsobí na mužov všetkých vekových skupín, avšak najviac ohrození sú mladí muži a chlapci. Je to z toho dôvodu, že v tomto období človek spoznáva svoju identitu, zisťuje ako by mal vyzerať a ako by sa mal obliekať. Na to všetko dostávajú mladí ľudia návod od spoločnosti.
Predstavy o ideálnej postave stvárnenej v dokonalom vyšportovanom tele tak nie sú vrodené. Na ich vytváraní sa podieľa hneď niekoľko faktorov medzi ktoré patria médiá (pod tým môžeme rozumieť TV, internet, ale aj tlačené médiá), rovesnícke skupiny alebo rodičia. Zatiaľ čo pole mediálneho tlaku na ženské telo sa žiadnym spôsobom nezmenšilo, doplnilo ho množstvo filmov a magazínov zobrazujúcich obnažené mužské telo, charakteristické neuveriteľne vypracovanou postavou, kde nesmie chýbať známy six-pack. Mladí muži sú konfrontovaní s týmito „skutočnými“ telami modelov, zvnútroňujú si ich ako ideál a pritom si vôbec neuvedomujú, že ide o výber z najatraktívnejších mužov, ktorých fotografie sú digitálne upravené. Mladým mužom je tak neustále pripomínané, že ich telo nie je dostatočne dobré.
Obraz ideálnej maskulinity prezentovaný v médiách je dopĺňaný špecifickým spôsobom aj v prípade tých najmenších. Vzhľadom k množstvu času, kedy sú dnes deti obklopené médiami, je prakticky nemožné vyhnúť sa ich vplyvu. Dokonca aj detské hračky určené pre chlapcov prispievajú k skreslenej predstave o ideálnej mužskej postave. Veľmi dobre je to možné pozorovať na príklade figúrok akčných postáv, ktoré predstavujú ekvivalent Barbie bábik v zmysle nerealistického obrazu tela prezentovaného chlapcom. V posledných dvoch alebo troch dekádach tieto figúrky „stratili“ obrovské množstvo tuku, ktoré nahradilo rovnaké množstvo svalov. V skutočnosti má však takéto telo 1 alebo 2 % mužskej populácie. Odmala je tak chlapcom prezentované mužské telo spôsobom, ktorý je vysoko neprirodzený.
V dôsledku ideálov, ktorými sú mladí muži bombardovaní, podliehajú - rovnako ako vlny mladých žien pred nimi - skreslenému obrazu o ich fyzických nedokonalostiach. Následne vnímajú samých seba ako nedokonalých a nie je žiadnym prekvapením, že preto hľadajú prostriedky, ktoré im pomôžu dosiahnuť konformitu s muskulárnym ideálom. Často nejde ani tak o aktuálne šikanovanie zo strany okolia, ale skôr o hľadanie spôsobu, ako sa tomuto stavu vyhnúť.
Problematickou sa stáva situácia vtedy, keď mladí muži nemajú dostatočné prostriedky na to, aby dokázali naplniť ideál požadovaný spoločnosťou. Častým problémom je nedostatok financií (na nákup suplementov, prípadne permanentky do posilňovne) alebo jednoducho „genetická výbava“ neumožňujúca dosiahnuť požadovaný tvar postavy. Tieto kultúrne ideály sú potom identicky ako u dievčat spúšťačom psychických problémov ako napríklad poruchy príjmu potravy, ktoré sú stále viac rozšírené u mladých mužov. Existuje však viac problémov, ktoré bránia včasnej a úspešnej diagnostike. Prvým z nich je nesprávna generalizácia, že poruchy príjmu potravy sa týkajú iba žien. Výskumné štúdie ukázali, že v posledných 15 rokoch sa dramaticky zvýšil počet mladých mužov s poruchami príjmu potravy. Často uvádzaný údaj hovorí o 1 z 10 mužov, avšak nové dáta hovoria dokonca až o približovaní sa k 1 zo 4 mužov.
Druhým problémom je fakt, že symptómy týchto porúch sa u chlapcov a dievčat neprejavujú rovnako. Súčasná diagnostika sa zameriava na klasickú reprezentáciu porúch typickú pre ženy, takže jej nástroje sú nepresné pri zachytení toho istého problému u mužov. Nebýva zvykom, aby mladí muži hladovali, používali laxatíva alebo si umelo vyvolávali dávenie. Naopak, sú náchylnejší k excesívnemu trénovaniu a nadmernému požívaniu výživových doplnkov. Oproti mladým ženám tak namiesto nezdravých návykov, ktoré vedú k chudnutiu, praktikujú mladí muži nezdravé postupy, ako „sa zväčšiť“. Okrem obsesívneho sledovania vlastnej váhy sú nebezpečné aj následné pridružené patológie ako depresia, nadmerná konzumácia alkoholu alebo drôg.
Špeciálnou skupinou, ktorej sa požiadavky na ideálnu postavu dotýkajú, sú gejovia. Idealizovaná mužská postava je medzi homosexuálmi dominantnou kultúrnou reprezentáciou. Výskum rovnako ukazuje, že gejovia prežívajú viac nespokojnosti so svojím telom ako heterosexuálni muži. „Nutnosť“ mať dokonalé telo je možné ilustrovať na fungovaní gej zoznamky Grindr, ktorá umožňuje vyhľadávať mladých gejov so záujmom o kontakt v blízkosti vašej polohy. Používateľ môže prechádzať niekoľko desiatok až stoviek profilových fotiek, ktoré často namiesto tváre znázorňujú bicepsy, tricepsy alebo brušné svaly až dovtedy, kým nenájdete „toho pravého“. Aj z týchto dôvodov je dnes táto sociálna sieť požívaná najmä za účelom nájdenia sexuálneho partnera.
Medzi gejmi funguje fyzická krása ako mobilitný kanál na hierarchii významnosti. Tí, ktorí majú zdroje „adonizovať“ svoje telá, sú odmenení mocenským vplyvom. Všetci ostatní sú vylúčení a obvinení z nedostatočnej snahy. Výskum ukazuje, že gejovia majú oproti heterosexuálom tendenciu viac sa starať o svoj vzhľad, avšak nie preto, aby boli zdravší, ale so zámerom zvýšiť svoju atraktivitu. Existujú viaceré hypotézy, prečo je fyzická schránka pre gejov tak dôležitá. Jedna hovorí o tom, že po vypuknutí krízy AIDS sa gejovia začali snažiť „zväčšiť“ posilňovaním, aby nevyzerali ako nakazení chorobou. Cieľom tak bolo „protestovať svoju maskulinitu“. Iná interpretácia zase hovorí o tom, že motivácia gejov môže vyvierať zo snahy nevyzerať „slabšie“ ako heterosexuálni muži.
Všetkých mužov bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu však spája určitá stigma hovoriť o psychologických záležitostiach spojených s telom. Jedným z dôvodov je aj fakt, že hovorenie o svojich problémoch je považované za ženskú výsadu. Zároveň títo mladí muži často ani nevedia, že sa jedná o skutočný problém, ktorý je potrebné adekvátne riešiť. Oni predsa chcú iba nabrať viac svalov. Problém preto vidia v svojom tele, nie v svojej mysli.
Odlišné prejavy týchto psychických problémov u mladých žien a mužov spôsobené spoločenským tlakom žiadnym spôsobom neznižujú vážnosť tohto fenoménu u mužskej populácie. Nastal čas venovať rovnakú pozornosť predstavám mladých mužov o ich tele a telesnej váhe, ako sme si na to zvykli u dospievajúcich žien. Včasná diagnostika je totiž omnoho príjemnejšia, ako riešenie negatívnych následkov.