Gender Mainstreaming in Public Participation

29.11.2017  Praha  | 

Odborný seminář je určen především pro architekty/ky a další odborníky/ce zabývající se plánováním veřejných prostor či participačními procesy. Cílem je představit koncept gender mainstreamingu, ukázat jeho praktické využití a seznámit účastníky/ce s metodikou, jak genderově senzitivní plánování a participační procesy aplikovat v praxi a ve vlastních projektech.

 

Více

Mezinárodní den proti násilí na ženách

30.11.2017  Praha  | 

Zástupci České ženské lobby, sítě 32 organizací podporujících práva žen v České republice a člena Evropské ženské lobby, budou diskutovat o různých formách násilí, jeho prevenci a důsledcích a o významu Istanbulské úmluvy.

 

Více
feminismus.czČlánky › Ženy a viera - III. časť

Ženy a viera - III. časť

27. leden 2003
Spoločenské postavenie rímskej ženy ovplyvňovali predovšetkým rímske reálie a právny systém Ríma, naboženská ideológia bola podružná...
Spoločenské postavenie rímskej ženy ovplyvňovali predovšetkým rímske reálie a právny systém Ríma, naboženská ideológia bola podružná...

Myslenie Rimanov ovplyvnili hlavne Etruskovia, Egypťania a Gréci. Rímske náboženstvo charakterizoval polyteizmus a paralelná existencia viacerých vierovyznaní. Žiadna z náboženských ideológií však nezasahovala dramatickym spôsobom do života rímskej ženy; túto funkciu mal patriarchálny právny systém rímskej spoločnosti. Keď Rimania vďaka dobyvačnej politike a rozvoju otrokárstva zbohatli, uvoľnilo sa i spoločenské postavenie ženy...

Patriarchálna rímska spoločnosť sústreďovala všetku moc do rúk otca rodiny, robiac z neho neobmedzeného vládcu. Žena ani deti nemohli počas života "hlavy rodiny" vlastniť žiadny majetok a dedičmi sa stávali výlučne synovia. Dcéry sa vydajom dostali do područia svojho svokra a strácali nárok na dedičstvo po vlastnom otcovi (a jeho neženatých bratoch).

Rímska žena (hoci mala právo "občianske") nemala žiadne politické práva a spoločensky bola menejcenná ako muž. Tieto skutočnosti sa, samozrejme, odrazili aj na vývine manželského práva. Rímske manželstvo sa definovalo ako "trvalé a úplné spoločenstvo života muža a ženy, ktorého účelom je splodenie legitímnych detí"; pričom platné manželstvo (confarreatio) mohli uzavrieť len slobodní občania.
Prevod moci z otca na manžela sa uskutočňoval sobášom, ktorý spočíval v ceremónii náboženského charakteru a predpokladal účasť aspoň desiatich svedkov a kňaza. Neskôr, v časoch republiky a cisárstva sa stal sobáš civilnejšou záležitosťou a napokon zvíťazila forma sobáša "per sum", v ktorej žena prechádzala do mužovej moci bez formalít; vyžadoval sa však rok nepretržitého spolužitia na základe obojstranného dobrovoľného súhlasu.

V Ríme však poznali aj manželstvo "sine manu", ktoré vzniklo na základe dohody medzi partnermi a neviazalo sa na nijaké formality. Žena mala v tomto manželstve väčšiu slobodu a samostatnosť: mohla nadobudnúť vzdelanie, zúčastňovať sa spolu s mužmi na hostinách a pod. Ďalšie výhody boli spojené s majetkovým právom: majetok ženy zostával v jej vlastníctve; no napriek tomu nebola žena celkom nezávislá, pretože formálne zostávala v moci svojho otca a nemohla dediť po svojom manželovi. Relatívne slobodnými sa stali tie manželky (sine manu), ktorým zomrel otec. Zostali však pod dozorom zvláštneho poručníka ("ochrancu žien"), ktorý pochádzal z radov mužského príbuzenstva otca.


In: www.femme.sk

Související

www.feminismus.cz (2003)  |  redesign 2013  |  realizace a webhosting Econnect  |  design Michal Šiml  |  Za finanční podpory Slovak-Czech Women‘s Fund.