Feministická avantgarda

12.12.2018  Jihomoravský kraj  | 

Skupinová mezinárodní výstava Feministická avantgarda představí mimořádná díla umělkyň, tvořících v sedmdesátých až devadesátých letech minulého století na feministické téma. Práce na emancipační témata ze soukromé rakouské sbírky SAMMLUNG VERBUND pocházejí od světově významných umělkyň.

Více

NAŠE ŽENY V POLITICE_Spolupráce horní a dolní komory parlamentu

17.1.2019  Praha  | 

V čem je pohled žen -političek jiný? Jaká bude další strategie starostky a senátorky Renáty Chmelové? Co nového chystá poslankyně Olga Richterová? Jak spolupracují obě političky na komunální a jak na celostátní úrovni?

Více

Manželka, máma, úspěšná v práci - setkání s Kateřinou Hodickou

22.1.2019  Jihomoravský kraj  | 

Setkali jste se s tím, že žena nechce mít děti, protože se bojí, že když jednou vypadne z pracovního procesu, už nikdy nenastoupí do rozjetého vlaku? Je možné skloubit profesní a soukromý život? Některé ženy volí cestu podnikání. . . . Jak podnikat a přitom se starat o svoje děti nám přijde vyprávět Kateřina Hodická, ředitelka Genderového Informačního centra Nora.

Více
feminismus.czČlánky › The F word

The F word

9. červen 2003  | Girl a  |  http://www.feminet.sk
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).

S takmer čisto aktivistického charakteru feminizmu sa postupne stal konglomerát filozoficko-politicko-kultúrneho fenoménu, ktorý sa pretláčal do takmer všetkých oblastí prevažne akademickej oblasti života. Z pôvodného zámeru dať ženám rovnaké šance akým sa tešili a tešia muži sa stal filozofický smer, ba dokonca životný štýl. Kým boj za garanciu základných práv viaže pozitívne konotácie k samotnému hnutiu, jeho snaha o zrovnoprávnenie žien v tzv. nadstavbových oblastiach ľudských práv už naráža na tvrdý odpor. Kým zo súčasného pohľadu bolo v poriadku, že sa bojovalo o garanciu práva voliť a získať univerzitné vzdelanie, súčasný boj o napríklad právo kontroly nad vlastným telom, nad náboženskými praktikami, ktoré mrzačia (či už duševne alebo telesne) či nekonečný boj o zrovnoprávnenie žien vo sfére pracovných možností vyvolávajú nekonečnú kritiku a odpor voči snahám “zbesnených feministiek” dostať sa kamkoľvek, kde sa ešte črtá nepoškvrnená pôda obhospodarovaná tou druhou polovicou ľudského rodu, tj. mužmi.

Treba však povedať, že táto kritika nie je výsadou mužov, niektoré ženy sú ostražité pre akýmkoľvek spojením s feministkami, dôvodov je zrejme niekoľko. Všadeprítomný strach z identifikovania sa s feministkami alias nadmieru nevzhľadnými ženami, ktorých snaha o estetizáciu svojho tela sa rovna nule, či strach z toho, že feminizmus by najradšej vyhostil všetkých mužov na opustený ostrov, ktorý by tajne neskôr nechal potopiť a užíval si nadvlády nad už neexistujúcim nepriateľom, ktorá by sa neskôr pretavila do odstaránenie slova nadváda, vláda a im podobné, pričom ženy majúce objekt svojich túžob potopený by museli nájsť potešenie v zostávajúcom rode ľudského spoločenstva, je definitívne odstránený. Pokiaľ nie, tak aspoň definitívne odstraniteľný. Situácia sa akoby mierne prevrátila. Muži sa pomaly stávajú chápajúcimi a ženy pomaly prestávajú chápať čo to ten feminizmus vlastne chce. Freudovu rétorickú otázku si začínajú klásť ženy. Ženy sa pýtajú. Čo vlastne tie (druhé) ženy chcú. Presne tá istá otázka, ktorá bola na začiatku vzniku napríklad feministického psychoterapeutického prístupu sa dostáva na povrch dnes, avšak s naskrz opačným emocionálnym nábojom. Historicky vzaté, táto otázka podnietila vznik mnohým odpovedí, mnohého úsila na poli aktivistickom, ako aj akademickom, žila svojím životom otázky, dožila sa istého veku, menila svoje publikum, až sa dostala na pôdu, ktorá pomaly, ale iste rozdeľuje tých, o ktorých sa predpokladalo, že budú kráčať po boku.
www.feminismus.cz (2003)  |  redesign 2013  |  realizace a webhosting Econnect  |  design Michal Šiml  |  Za finanční podpory Slovak-Czech Women‘s Fund.