Jazyk – nástroj (feministické) ne_svobody?

24.10.2018  Praha  | 

Na dalším z řady diskusních večerů v Knihovně Gender Studies bude představena nejnovější kniha Jany Valdrové (Univerzita Innsbruck), jazykovědkyně a specialistky na genderovou lingvistiku „Reprezentace ženství z perspektivy lingvistiky genderových a sexuálních identit” Autorka představí svoji analýzu označování žen ve vyjadřovací praxi veřejného prostoru. Diskutovat bude také Ondřej Beran, z Centra pro etiku na Univerzitě Pardubice, zástupce editorského týmu, který připravil knihu Deborah Cameron „Mýtus o Marsu a Venuši. Mluví muži a ženy opravdu různými jazyky?“ k vydání v českém překladu. O souvislostech genderu, queer a jazyka bude pak hovořit také Vít Kolek z Univerzity Palackého v Olomouci, který se zabývá genderem v jazyce a generickým maskulinem v němčině a v češtině.

 

Více

Feminist Voice Party (Zine Launch)

25.10.2018  

The 8th of March Coalition was formed early in 2018 to mobilise supporters for International Women's Day. We are political feminists of many nationalities who reside in Prague and are committed to a revolutionary transformation of society. This event is aiming to bring together the different groups (feminist, student groups, etc) working in Prague so we can support each other. Our magazine has taken the theme of sexual harassment not for any contemporary fashion but because it is an everyday reality for many women in homes, schools, workplaces and indeed universities. We hope you use our publication not just as a source of information but as a key to action. There will be drinks, food and great company!

Více

Workshop na téma "Praktické tipy a rady pro sladění práce a rodiny"

26.10.2018  Praha  | 

Ministerstvo práce a sociálních věcí zve na workshop na téma "Praktické tipy a rady pro sladění práce a rodiny aneb zaměstnavatel i zaměstnanec je člověk a potřebuje sladit práci a rodinu".

Více
feminismus.czČlánky › The F word

The F word

9. červen 2003  | Girl a  |  http://www.feminet.sk
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).

S takmer čisto aktivistického charakteru feminizmu sa postupne stal konglomerát filozoficko-politicko-kultúrneho fenoménu, ktorý sa pretláčal do takmer všetkých oblastí prevažne akademickej oblasti života. Z pôvodného zámeru dať ženám rovnaké šance akým sa tešili a tešia muži sa stal filozofický smer, ba dokonca životný štýl. Kým boj za garanciu základných práv viaže pozitívne konotácie k samotnému hnutiu, jeho snaha o zrovnoprávnenie žien v tzv. nadstavbových oblastiach ľudských práv už naráža na tvrdý odpor. Kým zo súčasného pohľadu bolo v poriadku, že sa bojovalo o garanciu práva voliť a získať univerzitné vzdelanie, súčasný boj o napríklad právo kontroly nad vlastným telom, nad náboženskými praktikami, ktoré mrzačia (či už duševne alebo telesne) či nekonečný boj o zrovnoprávnenie žien vo sfére pracovných možností vyvolávajú nekonečnú kritiku a odpor voči snahám “zbesnených feministiek” dostať sa kamkoľvek, kde sa ešte črtá nepoškvrnená pôda obhospodarovaná tou druhou polovicou ľudského rodu, tj. mužmi.

Treba však povedať, že táto kritika nie je výsadou mužov, niektoré ženy sú ostražité pre akýmkoľvek spojením s feministkami, dôvodov je zrejme niekoľko. Všadeprítomný strach z identifikovania sa s feministkami alias nadmieru nevzhľadnými ženami, ktorých snaha o estetizáciu svojho tela sa rovna nule, či strach z toho, že feminizmus by najradšej vyhostil všetkých mužov na opustený ostrov, ktorý by tajne neskôr nechal potopiť a užíval si nadvlády nad už neexistujúcim nepriateľom, ktorá by sa neskôr pretavila do odstaránenie slova nadváda, vláda a im podobné, pričom ženy majúce objekt svojich túžob potopený by museli nájsť potešenie v zostávajúcom rode ľudského spoločenstva, je definitívne odstránený. Pokiaľ nie, tak aspoň definitívne odstraniteľný. Situácia sa akoby mierne prevrátila. Muži sa pomaly stávajú chápajúcimi a ženy pomaly prestávajú chápať čo to ten feminizmus vlastne chce. Freudovu rétorickú otázku si začínajú klásť ženy. Ženy sa pýtajú. Čo vlastne tie (druhé) ženy chcú. Presne tá istá otázka, ktorá bola na začiatku vzniku napríklad feministického psychoterapeutického prístupu sa dostáva na povrch dnes, avšak s naskrz opačným emocionálnym nábojom. Historicky vzaté, táto otázka podnietila vznik mnohým odpovedí, mnohého úsila na poli aktivistickom, ako aj akademickom, žila svojím životom otázky, dožila sa istého veku, menila svoje publikum, až sa dostala na pôdu, ktorá pomaly, ale iste rozdeľuje tých, o ktorých sa predpokladalo, že budú kráčať po boku.
www.feminismus.cz (2003)  |  redesign 2013  |  realizace a webhosting Econnect  |  design Michal Šiml  |  Za finanční podpory Slovak-Czech Women‘s Fund.