Vyučená švadlena národního podniku Šumavan

27.11.2017  Praha  | 

Galerie hlavního města Prahy představuje práce české umělkyně užívající provokativní pseudonym Sráč Sam. Její tvorba je založena na aktivní kritice nefunkčních/neproduktivních institucionálních rámců a nabývá rozmanitých podob od architektonických realizací přes objektovou, textilní, malířskou či filmovou tvorbu po sociálně angažované performativní projekty.
 

Více

Rape culture ve filmech a seriálech

30.1.2018  Praha  | 

Beseda s Kamilem Filou na téma sexuálního násilí a sexismu ve filmech a seriálech, které bude předcházet promítání filmu Špína Terezy Nvotové.

Více

A pak přišla Mirna

13.2.2018  Praha  | 

Když se z dvacetiletých rebelek stanou třicátnice. Všechno, za co bojovaly, občanská angažovanost, nenormativní postavení ženy ve společnosti, alternativní genderové a rodinné vzorce, najednou tak nějak postrádá smysl. Notabene když to něco s růžovým batůžkem na zádech, co jim říká „matko“, se dokáže s tak povědomou razancí vymezit vůči předchozí generaci. Hra německo-švýcarské autorky Sibylle Berg volně navazuje na její předchozí úspěšnou hru A teď: svět!, která byla prestižním německým divadelním časopisem Theater heute zvolena Hrou roku 2014.

 

Více
feminismus.czČlánky › The F word

The F word

9. červen 2003  | Girl a  |  http://www.feminet.sk
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).
Feminizmus a všetky jeho priľahlé (a priľahnuté) oblasti sa v súčasnosti stali terčom skôr negatívnych ako pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčastnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku niekedy na koci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia (pri poctivom hĺbaní zístíme, že aj podstatne skôr).

S takmer čisto aktivistického charakteru feminizmu sa postupne stal konglomerát filozoficko-politicko-kultúrneho fenoménu, ktorý sa pretláčal do takmer všetkých oblastí prevažne akademickej oblasti života. Z pôvodného zámeru dať ženám rovnaké šance akým sa tešili a tešia muži sa stal filozofický smer, ba dokonca životný štýl. Kým boj za garanciu základných práv viaže pozitívne konotácie k samotnému hnutiu, jeho snaha o zrovnoprávnenie žien v tzv. nadstavbových oblastiach ľudských práv už naráža na tvrdý odpor. Kým zo súčasného pohľadu bolo v poriadku, že sa bojovalo o garanciu práva voliť a získať univerzitné vzdelanie, súčasný boj o napríklad právo kontroly nad vlastným telom, nad náboženskými praktikami, ktoré mrzačia (či už duševne alebo telesne) či nekonečný boj o zrovnoprávnenie žien vo sfére pracovných možností vyvolávajú nekonečnú kritiku a odpor voči snahám “zbesnených feministiek” dostať sa kamkoľvek, kde sa ešte črtá nepoškvrnená pôda obhospodarovaná tou druhou polovicou ľudského rodu, tj. mužmi.

Treba však povedať, že táto kritika nie je výsadou mužov, niektoré ženy sú ostražité pre akýmkoľvek spojením s feministkami, dôvodov je zrejme niekoľko. Všadeprítomný strach z identifikovania sa s feministkami alias nadmieru nevzhľadnými ženami, ktorých snaha o estetizáciu svojho tela sa rovna nule, či strach z toho, že feminizmus by najradšej vyhostil všetkých mužov na opustený ostrov, ktorý by tajne neskôr nechal potopiť a užíval si nadvlády nad už neexistujúcim nepriateľom, ktorá by sa neskôr pretavila do odstaránenie slova nadváda, vláda a im podobné, pričom ženy majúce objekt svojich túžob potopený by museli nájsť potešenie v zostávajúcom rode ľudského spoločenstva, je definitívne odstránený. Pokiaľ nie, tak aspoň definitívne odstraniteľný. Situácia sa akoby mierne prevrátila. Muži sa pomaly stávajú chápajúcimi a ženy pomaly prestávajú chápať čo to ten feminizmus vlastne chce. Freudovu rétorickú otázku si začínajú klásť ženy. Ženy sa pýtajú. Čo vlastne tie (druhé) ženy chcú. Presne tá istá otázka, ktorá bola na začiatku vzniku napríklad feministického psychoterapeutického prístupu sa dostáva na povrch dnes, avšak s naskrz opačným emocionálnym nábojom. Historicky vzaté, táto otázka podnietila vznik mnohým odpovedí, mnohého úsila na poli aktivistickom, ako aj akademickom, žila svojím životom otázky, dožila sa istého veku, menila svoje publikum, až sa dostala na pôdu, ktorá pomaly, ale iste rozdeľuje tých, o ktorých sa predpokladalo, že budú kráčať po boku.
www.feminismus.cz (2003)  |  redesign 2013  |  realizace a webhosting Econnect  |  design Michal Šiml  |  Za finanční podpory Slovak-Czech Women‘s Fund.